Prečo zavrieť oči

Sme unavená spoločnosť. Viac mentálne než fyzicky. Náš mozog prijíma celý deň informácie aj bez nášho želania, či pričinenia. Bez toho, aby sme si to vybrali sme obkolesení inputmi. Plagáty v priestoroch mhd, letáky v čakárňach, svetelné tabule vo výkladných oknách, newslettery v mailových schránkach a to ešte nehovorím o momente, keď otvoríte sociálne siete, webové stránky alebo zapnete televízor. Všetko si pýta našu pozornosť a doslova ju vyciciavajú.

Naše zmysly sú vyvinuté, aby zachytávali všetko, čo sa okolo nich šuchne. Od vôní, cez zvuky, pohyby, farby a tvary. Všetko odovzdávajú nervovému systému a on spracúva, triedi, zaraďuje a vyraďuje. Bez toho, aby sme si to viac menej uvedomovali, naše svaly, fasciálny systém, tekutiny, orgány a iné telesné štruktúry reagujú na tieto podnety stiahnutím a uvoľnením. Celé telo a jeho myseľ je neustále v stave konania a výkonu.

A čo keby sme na pár chvíľ v dni len zavreli oči? Vypli ten najpoužívanejší zmysel – prinášač toľkého množstva stimulu. Čo keby sme sa na ten prepodnetovaný svet chvíľu nedívali a tak sa odstrihli až od 80% informačného toku? Čo keby sme nášmu nervovému systému dožičili trochu odpočinku, nášmu telu skľudnenie a sebe prevenciu pred vyhorením?

Čo sa stane, keď zavriem oči? Skúste to. Urobte to teraz ako čítate tento článok. Ak môžete oprite sa a zavrite oči.

Čo sa stalo? Možno ste si začali zrazu viac uvedomovať zvuky, ktoré ste si doteraz ani poriadne nevšimli, alebo ste zrazu zacítili ako vonia vzduch. Možno ste precítili tvar, štruktúru či teplotu operadla, alebo stoličky či podložky, na ktorej sedíte, ak sedíte. A možno ste zavnímali svoje telo. Telo, ktoré k vám prehovára. Prehovára k vám cez dych, tlkot srdca, prehovára pocitom plnosti alebo naopak prázdnoty, prehovára cez rôzne vnemy jemných prúdov, pohybov, pocitov mravenčenia, či šteklenia a možno aj stiahnutia a bolesti.

Pozývam vás, aby ste ešte chvíľu zostali so zavretými očami. Ak potrebujete, môžete si k tomu aj ľahnúť a dovoľte si vnímať. Vnímať váš vnútorný svet. Vnímať, kde vás pozýva. Kde ťahá vašu vnútornú všímavosť. Áno, možno zaspíte, dovoľte si to, lebo to znamená, že to potrebujete. A možno po dlhšom ležaní v tichu zistíte, že si vás privolá nejaký orgán alebo kĺb, ktorý potrebuje ošetriť. Potrebuje ošetriť vašou plnou prítomnosťou v ňom. Táto plná prítomnosť vytvára priestor. Možno doslova pocítite ako sa uvoľňuje a mäkne tkanivo okolo tohoto miesta, ako sa tam dostáva dych, možno teplo. Zostávajte tam tak dlho, ako si vás to miesto bude žiadať.

Vaše ticho, prítomnosť, váš dych sú silnými nástrojmi, ktoré zregulujú nielen miesto v tele, ktoré si vás privolalo, ale celý váš nervový systém. Keď je nervový systém zrelaxovaný, telo sa môže liečiť a nielen to, dobrovoľne sa otvára tomu, aby prijalo novú informáciu, nové učenie. Preto každé somatické individuálne stretnutie, či workshop, v ktorom chceme telu priniesť nový podnet, pohybový vzorec, alebo frázu obsahuje miesto pre ticho a stav bytia. Lebo len po dokonalom stave bytia môže prísť dokonalý stav konania, prepisovania a preorganizovania.

A preto, zatvárajme oči. Dovoľme si spočívať. Po výživnom spočinutí zistíme, čomu je naozaj potrebné venovať našu vzácnu pozornosť a energiu. Po výživnom spočinutí sa môžeme opäť aktívne a úspešne oddať stavu konania a tvorenia. Ako v básni nižšie, ktorá vznikla po dokonalom spočinutí po somatickom workshope. Prajem vám pohodlné, pohodové a výživné chvíle so zavretými očami, či už v sprevádzaní na somatickom workshope, individuálke alebo osamote.

Telo leží na zemi

odovzdáva kosti a orgány podlahe

prechádza zo stavu konania do stavu bytia.

Za mäkkými zavretými viečkami

oči pijú z vnútorných vôd

prúdiacich z prastarého oceána.

Medzibunečná tekutina sa mení na priesvitný nektár

pomaly tečúci krajinami môjho tela

ukladajúc bunky do posvätného tvaru.

Striebristé vlákna fascií

lúdia melódiu môjho pohybu

aj keď som v zastavení.

Priestory medzi stavcami sa vypĺňajú bunečným šepotom

prevalím sa a šepot sa presype do kože

a cez ňu sa vytratí do podlahy.

V tomto stave čas nebeží, lebo neexistuje.

Priestor obsahuje plné prítomno môjho bytia,

všetky moje vrstvy a úrovne sa dosycujú,

aby som sa mohla vrátiť do stavu konania a žitia.

Žubra K. Žubretovská

Tento článek vznikl v rámci projektu "Somatika pro wellbeing", financovaného Evropskou unií.

"Financováno Evropskou unií. Vyjádřené názory a stanoviska představují názory a stanoviska autorů a nemusí nutně odrážet názory a stanoviska Evropské unie nebo Domu zahraniční spolupráce. Evropská unie ani poskytovatel grantu za ně nenesou odpovědnost."